Letné čítanie

Ahojte,

opäť sa ozývam. Naposledy som vám priniesla článok o zázraku pre moje vlasy a dnes to bude opäť zo série vecí, ktoré mi spríjemňujú deň - o knihách. :)

V poslednom období som prečítala viacero kníh, no dve z nich som sa rozhodla zrecenzovať a možno vás inšpirovať na zaujímavé čítanie.

Prvou z nich je kniha od Evy Urbaníkovej - Nakresli mi vietor. Musím sa priznať, že "evitovky" veľmi nečítam a pokiaľ sa mám rozhodnúť, ktorú knihu si zoberiem do kabelky, radšej siahnem po malých "ikarovkách", ktoré ma doteraz nesklamali - ale o tom inokedy. :)

zdroj: vlastný foto archív

zdroj: vlastný foto archív

Evitina kniha nám sľubuje skutočný príbeh Slovenky, ktorá kvôli láske prekročila hranice - hranice zákona. Hlavnou hrdinkou knihy je Marcela - úspešná žena, ktorej vyšla kariéra, len to manželstvo ... V jeden večer sa na zoznamke zoznámi s mužom, ktorý si s ňou píše pod prezývkou terminátor666. Postupne sa spoznávajú, prídu stretnutia a Marcela sa zaľúbi. Ďalej vám však už neprezradím.

Môžem povedať, že kniha sa mi čítala "ľahko". Zapáčil sa mi Evitin štýl písania - nič nie je písané po lopate a občas vás text prinúti zamyslieť sa nad tým, čo tým autorka myslí. Do príbehu som sa dokonca dokázala vžiť, čo sa mi vždy nepodarí, a tiež som sa raz za čas pristihla pri tom, ako by som Marcele vlepila facku za jej činy. :D Knihu som takpovediac zhltla za deň, nakoľko ma očarila svojím príbehom a jeho vývojom, ktorý mi nedovolil odísť od knihy.

Konštatujem, že kniha, ktorá pred začiatkom čítania sľubovala poukázanie na to, aká tenká je hranica medzi správnym a nesprávnym na to veľmi pekne ukázala. Túto knižku určite odporúčam a pridávam aj na ňu aj odkaz.

Eva Urbaníková: Nakresli mi vietor

http://www.martinus.sk/?uItem=212199&z=TJ8EO8&utm_source=z%3DTJ8EO8&utm_medium=url&utm_campaign=partner

Druhou knižkou, ktorú som vybrala na zrecenzovanie je druhé pokračovanie Punkovej princeznej od Dominiky Ponechalovej - Punková princezná sa vracia.

Musím sa priznať, že pred tým, ako som sa odhodlala na túto knihu napísať recenziu, veľmi dlho som celý príbeh a dojmy z neho nechala prejsť hlavou. Dokonca som si prečítala zopár recenzií na túto knihu a v konečnom dôsledku som sa zväčša zhodla s recenzentmi na ich záveroch.

Keď som prečítala prvú knihu Punková princezná, knihou som bola nadšená (i keď mala nejaké nedostatky, ktoré som však s radosťou odpustila) a keď kníhkupectvá oznámili po rokoch jej pokračovanie, mala som pomerne veľké očakávania. K jej prečítaniu som sa však dostala až teraz.

zdroj: http://www.bazos.sk/img/1/401/62041401.jpg

Keďže som človek, ktorému záleží nielen na obsahu, ale aj na obale (obyčajná logika - nechcem si kupovať niečo, čo je škaredé a nepáči sa mi to, i keď sa toho občas nedržím). Chápete, marketing je sviňa. V tomto prípade ma obálka knihy zarazila. V prvom momente sa mi nepáčila, pôsobila na mňa nie najlepším dojmom. Avšak po prečítaní knihy som dospela k záveru, že tá obálka má niečo do seba a svojim spôsobom ju chápem, ale pokiaľ by sa dalo, pokúsila by som sa vybrať zrejme iný obrázok.

Pokračujem príbehom. Prvú polovicu knihy som sa priam premáhala k čítaniu, čo je u mňa nezvyk. Oproti "jednotke" bol vidieť progres v písaní, ale príbehom to bolo celé také .. neviem nájsť správne slovo. To čo sa mi páčilo v prvej knihe, sa mi prestalo páčiť v druhej. Z Karolíny sa stala prakticky troska a neskutočne ma pri čítaní rozptyľovalo jej chovanie (ku koncu knihy sa to zlepšilo). Možno práve to bol zámer autorky, neviem to posúdiť. Každopádne od chvíle, keď Karolína nastúpila na vysokú školu (čo bolo cca od polovičky knihy) celý príbeh dostal rýchlejší spád a celkovo dynamiku. 

Čo mi, ale na knihe nevyhovovalo bolo, že autorka Karolínu vykresľuje ako takú bohyňu (obrazne povedané). To, čo nebolo v prvej knihe tak cítiť, bolo v druhej okaté. Karolína prišla na vysokú školu, zapáčil sa jej chalan a ona sa mu tiež zapáčila. Zapáčil sa jej aj druhý, tomu sa tiež páčila, atď.

Nechcem, aby toto vyznelo ako negatívna kritika, to nie. Kniha bola koniec koncov dobrá, pokiaľ sa bavíme o oddychovke na leto, poprípade pokiaľ ste čítali prvú knihu a chcete vedieť ako to pokračovalo. Avšak, pokiaľ hovoríme o nejakom rebríčku TOP kníh, tak toto pokračovanie by som tam nezaradila. 

Na záver vám prajem pekný deň a pripájam aj link na obe knihy:

Dominika Ponechalová: Punková princezná

Dominika Ponechalová: Punková princezná sa vracia

- Slečna nebezpečná - 

Malý zázrak pre moje vlasy

Ahojte, 

prešiel takmer rok, od môjho posledného príspevku a ja som sa rozhodla, že sa chcem k blogu vrátiť. Nenapadá mi nič lepšie, ako pridať sériu príspevkov o veciach, ktoré mi robia deň krajším - či už sú to produkty, knihy alebo niečo iné. Dnes som si pre vás prichystala príspevok o malom zázraku pre moje vlasy :)

Začnem asi tým, že som sa vždy snažila mať pekné dlhé vlasy, ktoré by sa neštiepili a na pohľad by vám ich každý závidel. Ale to asi každý :D. Moje vlasy sú jemné a nepôsobia zrovna husto. Takmer si ich nefarbím - za posledné dva roky boli farbené asi 2-3 krát, čo si myslím, že nie je veľa.

Za svoj život som vyskúšala neskutočne veľa šampónov, od obyčajných, po rôzne reklamované, aj nereklamované, avšak veľa z nich mi po nejakom čase začalo tvoriť lupiny. Pokiaľ to neboli lupiny, tak boli "vysušené", pretože sa mi veľmi rýchlo mastili a musela som ich umývať každý deň.

Asi väčšina počula o prírodnej kozmetike Alverde z DMka. Priznám sa, ja som ju veľmi dlho ignorovala, až som raz na jednom blogu čítala o "korektore" proti začervenaniu a od vtedy som začala Alverde venovať viac pozornosti. Práve sa mi míňal šampón a tak som po prečítaní niekoľkých recenzií naklusala do DMka pri regál s touto kozmetikou. Vybrala som si kofeínový šampón a balzam na vlasy s mandľovým a argánovým  olejom - obe majú 200 ml. Ja som kúpila šampón za 2, 39€ a balzam na vlasy za 2, 59 €. Dodnes si pamätám reakciu sestry, ktorá mi povedala, že to je drahé na to, koľko to má mililitrov. Šampón aj balzam používam už takmer dva mesiace a ešte stále ich mám a momentálne už mám v zálohe kúpené aj ďalšie balenie. :)

Začnem asi šampónom - sú dve varianty kofeínových šampónov, ktoré sú zamerané na jemné a riedko rastúce vlasy. Ja mám ten so zelenou kávou. Šampón je "priesvitný", resp. nemá farbu a skôr pripomína sprchový gél. Zo začiatku, keď som ho začala používať takmer vôbec nepenil, ako som bola navyknutá u ostatných šampónov, avšak potom, keď som si vlasy umyla na dva krát (prvý krát jemne s troškou šampónu, opláchla a znovu umyla so šampónom) som zistila, že pení - samozrejme stále nie tak, ako som bola navyknutá, ale to je zrejme tým, že je bez silikónov. Jeho vôňu neviem k ničomu prirovnať. Ak však nemáte radi kávovú/kofeínovú vôňu nemusíte sa báť, pretože nemá žiadnu typickú kávovú vôňu. Vonia po mentole, zelenom čaji a možno trošku kofeínom. 

Stojí možno za zmienku, že na začiatku používania som mala vlasy dlhé pod lopatky - cca do trištvrte chrbta a po asi mesiaci a pol používania som si ich dala ostrihať na dĺžku nad lopatky. Pri oboch dĺžkach som nemala problém s rozčesaním vlasov, avšak pri dlhších som potrebovala trošku viac trpezlivosti a občas som si pomohla aj keratínovým sprejom od Kallosu. Momentálne pri kratších vlasoch nemám prakticky žiaden problém. Šampónom si umývam iba vrchnú časť hlavy a nie celé vlasy, i keď raz začas si ich umyjem celé. Šampón vlasy nijak zvlásť neprevonia, aspoň ja som to nepostrehla. Prikladám ešte fotky:

Balzam na vlasy - vybrala som si hydratačný a myslím si, že svoju funkciu spĺňa veľmi dobre. Farbu má bielu a vonia krásne. Či vlasy po ňom zostanú prevoňané to neviem, nijak zvlásť som to nezisťovala, keďže na končeky vlasov si aplikujem keratínový sprej, ale myslím si, že na vôni nijak zvlásť nezáleží. Balzam si aplikujem od polky vlasov, nie na celé. Po opláchnutí sa vlasy ľahko rozčešú, a sú "ľahké". Momentálne mi vlasy bez umytia vydržia 2-3 dni, čo je pre mňa malá výhra, keďže som si ich umývala každý deň a myslím si, že cez zimu vydržia aj dlhšie, keďže sa pokožka hlavy nespotí tak, ako cez leto. :) Prikladám ešte fotky:

Ešte pre zaujímavosť, oba produkty sú vegan, čo u mňa nezavážilo, keďže si na tom nezakladám. Na základe mojej skúsenosti, vám môžem tieto produkty odporučiť a určite stoja aspoň za vyskúšanie. :)

Na koniec upozorňujem, že hodnotenie je subjektívne, a nie každému môžu tieto produkty vyhovovať.

Prajem vám pekný zvyšok dňa a dúfam, že sa vám tento príspevok páčil.

- Slečna Nebezpečná -

Taká tá letná ....

Ahojte všetci,

keďže sa všetci v poslednom čase mordujeme s teplom, tak pridávam aj ja niečo letné a možno aj vtipné. Je to príhoda, čo sa mi nedávno stala a tak som sa rozhodla dať to sem.

PS. Upozorňujem, že nie všetky informácie sú pravdivé! :)

Príjemné čítanie ...

Obyčajný letný deň

Pohľad na teplomer mi utvrdil moje obavy - Áno, je vonku horúco! Zobrala som teda do ruky Keplera, veď čo sa budem pariť vnútri, keď sa môžem vonku? Kráčajúc s lehátkom v ruke som sa vybrala pod starú a košatú čerešňu, kde som sa s príjemným (a trochu teplým) pocitom rozovalila - a to teda doslova :D 

Čítajúc zamotanú, no tú najlepšiu krimi, akú som kedy čítala som sa rozhodla, že by bolo fajn otestovať moju kondičku a konečne aspoň raz spraviť niečo pre svoje zdravie. Povedala som si, že si idem zabehať. Čo na tom, že boli tri hodiny poobede a bolo to najväčšie teplo. Veď sa len prebehnem. A tak som knižku odložila, prezliekla plavky, namiesto ktorých som na seba hodila športovú podprsenku a kraťasi, na nohy dala plátenky a šup ho von! 

Vypálila som celkom sľubne. Bežala som neuveriteľných 500 metrov, po ktorých som musela zastať, čo som nevedela lapiť dych. A tak som stavila na rýchlu chôdzu, veď čo. Po ďalších pár metroch  vo mne skrsla myšlienka, že už to určite dám. A tak som sa znovu rozbehla, sledujúc ako míňam steblá trávy - veď hlavne nech sa nepotknem. To by len bola hanba keby ma niekto zbadá. Ako keby nestačí, že fučím ako stará lokomotíva. Uvidiac studničku som spomalila tempo behu a pod slovom "spomalila" si predstavte, že som išla normálnou chôdzou. Áno, až tak strašne som fujazdila s vetrom! :D Napila som sa ľadovej vody a keď som videla ako ide okolo starý dedko, tak som sa znova dala do behu. Prehodila som si pesničku v slúchadlách a znovu sa dala do nie veľmi dlhého behu. Ak som ubehla aspoň 50 metrov tak som dobrá. Už som bola na priehrade, keď som zaregistrovala pohľady ľudí. Popravde, ani sa im nevidím. Vyzerala som ako upachtená mŕtvola až na tú opálenú farbu :D A tak som radšej stavila na chôdzu alá "Idem za kamarátmi pri stan". Nie žeby na tej strane boli nejaké stany. Keď som uvidela chládok, trávu a prázdne miesto, verte neváhala som a hneď som sa tam zvalila - ešte mi to niekto obsadí, no nie? A po krátkom oddychu som sa vybrala domov, veď som si len prišla zabehať. No na beh som sa odvážila asi na úseku 6tich metrov niekde v strede, ak vôbec na toľko. Aspoň, že spotená som bola, keď som prechádzala popri plnej krčme, domov. Keď ma zbadala mamka, až sa s ockom takmer zľakli aká som bola červená. Hodila som sa teda do sprchy a hodinu pri knižke a v chlade čakala, kedy odčerveniem. Keď som už myslela, že ten slávny okamih nenastane, trošku to ustúpilo a bola som o krôčik od toho, aby som vyzerala ako človek (aj keď tak nevyzerám ani normálne, ale čo už. Zvykla som si :D) ...

Sediac v obývačke, kde teplomer ukazoval 37 stupňov o pol siedmej večer - verte nebolo mi do smiechu - ocko išiel pozrieť na ryby svojho kamaráta a ja som sa rozhodla ísť okúpať. Darmo, teplo je teplo! Tam som zistila, že nielen mne je teplo, ale je nás viac.

 Bolo tam teda ľudí dosť. Zbadala som kamaráta, ktorému som volala a hneď som sa hodila do vody, mimochodom tiež nebola najchladnejšia, ale čo sa už dá robiť. Tí čo tam boli, sa začali pomaly uberať a naopak prichádzať začali nový ľudia. Ponárala som sa a keď som sa vynorila, zaregistrovala som, ako prišli štyria chalani s veľkým hlukom. Jeden odvážlivec z nich sa rozhodol skontrolovať teplotu vody. 

     "Jééžiš. Šak je studená!! To už aj Nitra je teplejšia." takmer kričal. Chlani len na to, že noačo, keď už sme tu ideme tam.

     "Neviemm či je Nitra taká teplá, alebo oni sú nejaký vadný, ale ak je toto studená voda, tak ja som dedo Jozef." so smiechom hovorím kamarátovi neďaleko mňa. 

     "Keď sa tak na nich pozerám, povedal by som, že tá druhá možnosť." odpovie mi kamarát. 

Sledujeme ako jeden z nich skočí do vody, pričom sa ostatní naňho pozerajú. Keď sa vynorí, len spustí:

    "Fúúúj, to čo je dop*če, aká teplá. Čo ti j*be?" vykrikujúc sa snaží robiť zaujímavým. A tak ostatní za nim naskáču, až na jedného, ktorí ide pre volejbalku, ktorú hádže do vody.

   "Tí si teda trúfajú s tou volejbalkou, keď sú blízko spádu. Zachvíľu bude v potoku určite." smiechom hovorím znovu kamarátovi. Ten sa smeje a hovorí.

     "No, keď včera prežili, tí napití čo tu boli, a skákali holí do vody, tak tá volejbalka tiež prežije si myslím. A to ešte obidvaja išli domov na motorke." Nechcem veriť a skoro sa naglgám vody ako sa smejem. Všímam, že sú už vo vode všetci a očkom ich sledujem. Popritom sa však ponáram, splývam z vodou - teda dúfam, že to nevyzeralo ako keby sa potápam ku dnu :D - a plávam menšie "dĺžky. So zapadajúcim slnko naberiem presvedčenie, že je čas výjsť z vody a tak si osuším tvár a dám na seba kraťasi, v ktorých som sa vlastne mohla kúpať, veď aj tak sú už mokré. S kamarátom sa ešte bavíme o zajtrajšku a vyberám sa od neho preč. Prechádzajúc popri nich, ako hrajú volejbal si všimnem, že sa na mňa jeden z nich pozerá. Skladám osušku a počujem ako po ňom jeden kričí.

     "No hádž už! Davaj!"

    "Ale, veď počkaj! Zadíval som sa tuna na slečnu. Jašterku." vôbec teda nerozumiem výberu zrovna pomenovania jašterka, ale otočím sa naňho a vystrúham niečo ako úsmev. Pokračujem ďalej a stihnem už len vidieť, ako sa netrafil s loptou a v duchu sa smejem. Dorazím za ockom, pretože má môj mobil a jeho kamarát potrebuje zo silónu dať niečo dole a tak znovu skáčem do vody, tento krát už v kraťasoch a ešte si nachvíľu zaplávam. Keď vyleziem z vody s ocinom sa rozhodneme, že je najvyšší čas ísť domov. Beriem teda do ruky jednu fľašu piva, že mu teda pomôžem. Cestou odpisujem ešte na pár SMSiek, ktoré mi prišli, keď znovu začujem chalanov.

     "No čo, hráme teda?"

    

   " Dočkaj, počkáme, kým jašterka prejde." jeden zahlási. Natočím ku ním teda hlavu s pozdvihnutým obočím, že už sú trošku trápny, keď začujem.

     "Ako sa voláš, jašterka?"

    "Popelka." odpoviem mu so smiechom. Ocko, keď to začuje sa zdrží komentára. Veď radšej :D

    "Ale ja to myslím vážne."

    "Aj ja." hovorím mu so smiechom. - Áno, pôsobim určite dôveryhodne.

    "Ale ako popelka nevyzeráš." kričí mi späť.

    "Veď to ani ty nevyzeráš ako  Krasoň, ktorého hľadám." po tejto vete mám pocit, že očervenel, no z tej diaľky som si nie istá. Pokračujem teda v ceste, už konečne domov a v sprche zabúdam na "Krasoňa" . Zaspávam s pocitom, že sa opäť zobudím do horúceho rána. 

- Slečna Nebezpečná - 

Návrat späť a.k.a. vytúžené voľno

Po dlhšej odmlke som tu opäť!

Od posledného príspevku už prešiel nejaký ten týždeň a vždy, keď som sa chystala napísať sem mi to nejaké okolnosti nedovolili. Nakoľko sa blížil koniec roka, znamenalo to pre mňa hotovú smrť. Učenie, písomky, odpovede a ostatné ani spomínať nejdem. 

Prišlo však aspoň jedno pozitívum a to slniečko! Po dvoch týždňoch svietenia už síce bolo o niečo horúcejšie a vzduch sa ťažšie dýchal, ale rozdával všade naokolo pozitívnu a usmievavú náladu všetkým naokolo. A myslím, že to je to najpodstatnejšie. Veď koniec koncov vďaka tomu teplu sme si mohli vonku užívať vo vode, opaľovať sa a aspoň na chvíľu zabudnúť na starostí všedných dní. 

Čo mám nové? Ďalšiu novú poviedku, ďalšie dve sa chystám napísať. Áno, snáď sa mi už niekedy podarí aspoň niečo sem dať, ale musím počkať, pretože nesmú byť ešte zverejnené. V škole už mám po všetkom a našťastie a s obrovskou radosťou nebude na vysvedčení žiadna trojka. Boli to nervy a boj ale zvládla som to a teraz sa teším už len na školský výlet.

Na koniec si chcem zaželať (čítate dobre, sama sebe :D ) obrovský mozog - už normálne osprostievam - a veľa šťastie ku koncu roka. Už o chvíľu má čaká veľká skúška v podobe záverečnej skúšky v autoškole a ja len dúfam, že to zvládnem bez väčších problémov. Budú to stresy, bude to náročné, ale veď človek si svoju cestu buduje sám a o tom to je. 

Potom už len hor sa na leto a Chorvátsko čakaj na mňa. Ozvem sa čo najskôr, veď už na to bude času dosť a vám, čo ste prišli až sem na koniec želám pekne strávené posledné dni v škole. :)

- Slečna Nebezpečná -

Cestou - necestou za krajším víkendom

Čo je pre každého človeka vykúpením pred ďalším nabitým týždňom? Víkend. Veď práve vtedy si (konečne?) dobre pospíte a vypnete po celom týždni. Iný sa naopak tešia na to, že budú upratovať, pozrú si nejaký ten film, či si pôjdete užiť všetky krásy prírody. Ten môj víkend sa začal alebo skôr nezačal tak ako zvyčajne.

Všetko sa to začalo v sobotu skorým budíčkom - popravde veľmi sa mi nechcelo, keď som sa pozrela von oknom. No premohla som sa a s rodinou sa vybrala cestou - necestou po slovenských cestách na návštevu k mojej tete.

Samozrejme, to by nebola zhoda náhod, že práve vo chvíli, keď sme nasadli do auta začalo pršať (srandujem - lialo jak besné) a cestovať cez slovenské výtlky teda nebola žiadna sranda. No prišli sme živý a zdraví (až na to, že ma ich dva psy pri príchode takmer zvalcovali na zem) a vo svojej podstate sme prežili peknú sobotu. 

V nedeľu sa už počasie pomaly umúdrilo a my sme sa vydali prebádať novú dedinku - Dolná Krúpa. Bolo tam vyhodnotenie súťaže a tak som si tam išla prebrať cenu. To by som nebola ja, keby som nezistila, že sa mi nejakou náhodou (tu sranda končí, podľa mňa to vôbec nebola náhoda) sa roztrhli silonky a ja som si teda pod sukňu nemala čo dať. A tak sme sa cestou zastavili vo Voderadoch. Áno, čítate správne - vo veľkom outlete som si bola kúpiť silónky :D Ale našla som a dokonca sme spravili aj menšie nákupy - pod slovkom menšie si predstavte plno tašiek. 

Ani po tomto však neskončilo dobrodružstvo. Najprv nás navigácia posielala na nejaké poľnohospodárske cesty, neskôr sme nejakou náhodou zablúdili v Trnave a to, že sme ešte aj meškali to radšej (ne)vynechám :D Vcelku rýchlo prebehlo samotné vyhodnotenie, program bol pekný - miestami trošku dlhý a nakoniec bola recepcia. Mali tam užasnú štrúdľu a výborne chlebíky. Ešte sme si prezreli kaštieľ, kde sa samotné vyhodnotenie konalo, veď treba spoznávať nové miesta. Trebalo uznať, že tam bolo krásne a slnečné lúče vytvárali ešte krajšie prostredie. Po tom sme sa mohli s dobrým pocitom vydať znovu na cesty - tentokrát už domov. 

Tak čo, kde ste boli cez víkend vy? :)

- Slečna Nebezpečná -

Ahojte všetci, ktorí ste sa dostali na môj blog!

po veľmi dlhom čase nastal ten čas a ja som sa opäť rozhodla vytvoriť si vlastný blog. Je to už dávno, čo som zo jeden mala - no vždy to skončilo tým istým a ja som naň nemala čas. A tak som to vzdala. Prečo som sa však rozhodla znovu nejaký si založiť? Už dlhší čas som sa pohrávala s myšlienkou dávať svoje výtvory, ktoré sa mi zrodia v hlave aj niekam na internet - a tak dnes nastal ten osudový moment a ja len dúfam, že písanie slečny Nebezpečnej mi vydrží oveľa dlhšie. :)

Len tak v skratke niečo o mne, však vy sa za ten čas dozviete aj oveľa viac. Volám sa Monika, v septembri mi prischne prívlastok "dospelá", najradšej zo všetkého čítam, spím a mám rada hudbu, tanec a samozrejme písanie. 

Na záver len posledná otázka, ktorú si položí snáď každý. Čo sem budem pridávať? No, mojich pôvodným plánom sú to postrehy zo života, nejaké tie poviedky, alebo práce, ktoré boli v nejakej súťaži ocenené. Zrejme to budú aj nejaké príspevky, ktorými "obohacujem" náš chudobný školský časopis. Veď nechcem predsa, aby niečo také hnilo len na spodku šuplíka.

PS: Prípadné vaše komentáre si rada prečítam. 

S prianím pekného večera vám žela

- Slečna Nebezpečná -