Ahojte všetci,
keďže sa všetci v poslednom čase mordujeme s teplom, tak pridávam aj ja niečo letné a možno aj vtipné. Je to príhoda, čo sa mi nedávno stala a tak som sa rozhodla dať to sem.PS. Upozorňujem, že nie všetky informácie sú pravdivé! :)
Príjemné čítanie ...
Obyčajný letný deň
Pohľad na teplomer mi utvrdil moje obavy - Áno, je vonku horúco! Zobrala som teda do ruky Keplera, veď čo sa budem pariť vnútri, keď sa môžem vonku? Kráčajúc s lehátkom v ruke som sa vybrala pod starú a košatú čerešňu, kde som sa s príjemným (a trochu teplým) pocitom rozovalila - a to teda doslova :D
Čítajúc zamotanú, no tú najlepšiu krimi, akú som kedy čítala som sa rozhodla, že by bolo fajn otestovať moju kondičku a konečne aspoň raz spraviť niečo pre svoje zdravie. Povedala som si, že si idem zabehať. Čo na tom, že boli tri hodiny poobede a bolo to najväčšie teplo. Veď sa len prebehnem. A tak som knižku odložila, prezliekla plavky, namiesto ktorých som na seba hodila športovú podprsenku a kraťasi, na nohy dala plátenky a šup ho von!
Vypálila som celkom sľubne. Bežala som neuveriteľných 500 metrov, po ktorých som musela zastať, čo som nevedela lapiť dych. A tak som stavila na rýchlu chôdzu, veď čo. Po ďalších pár metroch vo mne skrsla myšlienka, že už to určite dám. A tak som sa znovu rozbehla, sledujúc ako míňam steblá trávy - veď hlavne nech sa nepotknem. To by len bola hanba keby ma niekto zbadá. Ako keby nestačí, že fučím ako stará lokomotíva. Uvidiac studničku som spomalila tempo behu a pod slovom "spomalila" si predstavte, že som išla normálnou chôdzou. Áno, až tak strašne som fujazdila s vetrom! :D Napila som sa ľadovej vody a keď som videla ako ide okolo starý dedko, tak som sa znova dala do behu. Prehodila som si pesničku v slúchadlách a znovu sa dala do nie veľmi dlhého behu. Ak som ubehla aspoň 50 metrov tak som dobrá. Už som bola na priehrade, keď som zaregistrovala pohľady ľudí. Popravde, ani sa im nevidím. Vyzerala som ako upachtená mŕtvola až na tú opálenú farbu :D A tak som radšej stavila na chôdzu alá "Idem za kamarátmi pri stan". Nie žeby na tej strane boli nejaké stany. Keď som uvidela chládok, trávu a prázdne miesto, verte neváhala som a hneď som sa tam zvalila - ešte mi to niekto obsadí, no nie? A po krátkom oddychu som sa vybrala domov, veď som si len prišla zabehať. No na beh som sa odvážila asi na úseku 6tich metrov niekde v strede, ak vôbec na toľko. Aspoň, že spotená som bola, keď som prechádzala popri plnej krčme, domov. Keď ma zbadala mamka, až sa s ockom takmer zľakli aká som bola červená. Hodila som sa teda do sprchy a hodinu pri knižke a v chlade čakala, kedy odčerveniem. Keď som už myslela, že ten slávny okamih nenastane, trošku to ustúpilo a bola som o krôčik od toho, aby som vyzerala ako človek (aj keď tak nevyzerám ani normálne, ale čo už. Zvykla som si :D) ...
Sediac v obývačke, kde teplomer ukazoval 37 stupňov o pol siedmej večer - verte nebolo mi do smiechu - ocko išiel pozrieť na ryby svojho kamaráta a ja som sa rozhodla ísť okúpať. Darmo, teplo je teplo! Tam som zistila, že nielen mne je teplo, ale je nás viac.
Bolo tam teda ľudí dosť. Zbadala som kamaráta, ktorému som volala a hneď som sa hodila do vody, mimochodom tiež nebola najchladnejšia, ale čo sa už dá robiť. Tí čo tam boli, sa začali pomaly uberať a naopak prichádzať začali nový ľudia. Ponárala som sa a keď som sa vynorila, zaregistrovala som, ako prišli štyria chalani s veľkým hlukom. Jeden odvážlivec z nich sa rozhodol skontrolovať teplotu vody.
"Jééžiš. Šak je studená!! To už aj Nitra je teplejšia." takmer kričal. Chlani len na to, že noačo, keď už sme tu ideme tam.
"Neviemm či je Nitra taká teplá, alebo oni sú nejaký vadný, ale ak je toto studená voda, tak ja som dedo Jozef." so smiechom hovorím kamarátovi neďaleko mňa.
"Keď sa tak na nich pozerám, povedal by som, že tá druhá možnosť." odpovie mi kamarát.
Sledujeme ako jeden z nich skočí do vody, pričom sa ostatní naňho pozerajú. Keď sa vynorí, len spustí:
"Fúúúj, to čo je dop*če, aká teplá. Čo ti j*be?" vykrikujúc sa snaží robiť zaujímavým. A tak ostatní za nim naskáču, až na jedného, ktorí ide pre volejbalku, ktorú hádže do vody.
"Tí si teda trúfajú s tou volejbalkou, keď sú blízko spádu. Zachvíľu bude v potoku určite." smiechom hovorím znovu kamarátovi. Ten sa smeje a hovorí.
"No, keď včera prežili, tí napití čo tu boli, a skákali holí do vody, tak tá volejbalka tiež prežije si myslím. A to ešte obidvaja išli domov na motorke." Nechcem veriť a skoro sa naglgám vody ako sa smejem. Všímam, že sú už vo vode všetci a očkom ich sledujem. Popritom sa však ponáram, splývam z vodou - teda dúfam, že to nevyzeralo ako keby sa potápam ku dnu :D - a plávam menšie "dĺžky. So zapadajúcim slnko naberiem presvedčenie, že je čas výjsť z vody a tak si osuším tvár a dám na seba kraťasi, v ktorých som sa vlastne mohla kúpať, veď aj tak sú už mokré. S kamarátom sa ešte bavíme o zajtrajšku a vyberám sa od neho preč. Prechádzajúc popri nich, ako hrajú volejbal si všimnem, že sa na mňa jeden z nich pozerá. Skladám osušku a počujem ako po ňom jeden kričí.
"No hádž už! Davaj!"
"Ale, veď počkaj! Zadíval som sa tuna na slečnu. Jašterku." vôbec teda nerozumiem výberu zrovna pomenovania jašterka, ale otočím sa naňho a vystrúham niečo ako úsmev. Pokračujem ďalej a stihnem už len vidieť, ako sa netrafil s loptou a v duchu sa smejem. Dorazím za ockom, pretože má môj mobil a jeho kamarát potrebuje zo silónu dať niečo dole a tak znovu skáčem do vody, tento krát už v kraťasoch a ešte si nachvíľu zaplávam. Keď vyleziem z vody s ocinom sa rozhodneme, že je najvyšší čas ísť domov. Beriem teda do ruky jednu fľašu piva, že mu teda pomôžem. Cestou odpisujem ešte na pár SMSiek, ktoré mi prišli, keď znovu začujem chalanov.
"No čo, hráme teda?"
" Dočkaj, počkáme, kým jašterka prejde." jeden zahlási. Natočím ku ním teda hlavu s pozdvihnutým obočím, že už sú trošku trápny, keď začujem.
"Ako sa voláš, jašterka?"
"Popelka." odpoviem mu so smiechom. Ocko, keď to začuje sa zdrží komentára. Veď radšej :D
"Ale ja to myslím vážne."
"Aj ja." hovorím mu so smiechom. - Áno, pôsobim určite dôveryhodne.
"Ale ako popelka nevyzeráš." kričí mi späť.
"Veď to ani ty nevyzeráš ako Krasoň, ktorého hľadám." po tejto vete mám pocit, že očervenel, no z tej diaľky som si nie istá. Pokračujem teda v ceste, už konečne domov a v sprche zabúdam na "Krasoňa" . Zaspávam s pocitom, že sa opäť zobudím do horúceho rána.
- Slečna Nebezpečná -
